Je napísané, že keď Pán Ježiš rozpustil zástupy, tak vyšiel sám na vrch, aby sa modlil. (Pozri: Matúš, 14:23-25). Ľudia z tohto sveta nemajú radi samotu. Nám je však potrebná samota s Bohom. Ak ju potreboval Pán Ježiš, tak ju potrebujeme aj my. Evanjelium podľa Matúša zachytáva slová Pána Ježiša, ktorý hovorí:

„Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje dvere modli sa svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne. Ale keď sa modlíte, nežvatlite ako pohania, lebo sa domnievajú, že pre tú svoju mnohomluvu budú vyslyšaní.“ (Matúš, 6:6-7)

Modlitebná komôrka - to je miesto, kde si vyhradíte čas pre svoj intímny rozhovor s Bohom. Skutočný kresťan má s Bohom pravidelný čas, kedy s ním buduje svoj vzťah. Komôrka je miesto, kde je človek sám a v srdci komunikuje s Bohom. Ak sa Pán Ježiš potreboval modliť a byť pritom v samote, tým viac my. Svojim učeníkom v Getsemanskej záhrade hovoril:

„Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia! Duch síce je hotový, ale telo je krehké.“ (Matúš, 26:41)

Nehovorím, že sa musíte modliť celú noc ako Pán Ježiš, ale môžete mať modlitebnú komôrku. Stačí kratšiu, ale pravidelnú a každý deň. Komôrka vám pomôže duchovne bdieť, lebo v nej môžete s Duchom Svätým hovoriť aj o svojich pokušeniach a hľadať radu, ako ich zvládnuť.

Duch Svätý mi dal na srdce, aby som sa s vami podelil, čo mne pomáha mať pravidelnú komôrku. Mám tu so sebou zošit, ktorý som si začal písať v roku 2006. Boh ma naučil  piatim praktickým princípom, ktoré aj vám pomôžu mať komôrku, ktoré pomôžu vašej disciplíne. Nie je významné poradie, resp. nedá sa povedať, ktorý princíp je najdôležitejší. Všimol som si, že keď jeden z týchto princípov prestane fungovať, prestáva fungovať celá komôrka.

MIESTO

Ak sa rozhodnete mať vzťah s Bohom, a to pravidelne každý deň, potrebujete si zvoliť miesto. Pán Ježiš hovorí, že máme vojsť do svojej komôrky a zavrieť za sebou dvere. Treba si nájsť teda správne miesto, kde nebudeme nikomu prekážať, ale ani nám nebude nikto a nič prekážať (žiadne zvuky z okolitých miestností, žiadne silné podnety pre naše zmyslové orgány). 

Výber správneho miesta je veľmi dôležitý pre našu koncentráciu na Boha. Keď som ja začal zaspávať na sedačke v obývačke,  išiel som si sadnúť na tvrdú stoličku do kuchyne. Telo treba zobudiť a nevytvoriť si príliš veľké pohodlie, aby sa vám ráno nedriemalo.

Keď človek naozaj chce, nájde si takéto miesto, akékoľvek prekážky by sa vyskytli. Už večer, keď idete spať, majte naplánované, kde budete mať zajtra ráno svoju komôrku.

ČAS

Ďalším princípom je stanovenie minimálneho času, ktorý strávite v komôrke každý deň. Treba si stanoviť nejaký rozumný limit, ktorý budete vedieť vždy dodržať, napr. 15 minút. Ak budete mať možnosť byť v komôrke dve hodiny, nestanovujte si ich ako minimum, lebo môžu sa zmeniť podmienky a ťažko dodržíte, k čomu ste sa vnútorne zaviazali.

Ak sa zmení situácia a potrebujete ísť skoro ráno na služobnú cestu, aj tak dodržte svoj limit a vstaňte o 15 minút skôr. To by nemal byť pre nikoho problém. Stanovenie limitu je veľmi dôležité, lebo ak si dnes nestanovíte minimálny čas, tak zajtra ho už nebudete mať vôbec.

Dajte si pozor na to, aby ste si vplyvom okolností nepovedali: „Ale, veď nič sa nestane, keď dnes ráno nebudem mať komôrku.“ Satan chce, aby ste komôrku vôbec nemali a začne tým, aby ste ju prerušili prvýkrát, potom druhýkrát a zrazu máte toľko iných dôležitých a potrebných vecí, že komôrku prestanete mať. Satan je zlodej a bude robiť všetko pre to, aby vám komôrku ukradol.

Ja mám po viac ako desiatich rokoch svoj minimálny čas len jednu hodinu. Niekedy je priestor, že môžem tráviť čas s Bohom tri hodiny, alebo pol dňa (napr. počas dovolenky). Vtedy nič nejem, iba pijem vodu. Dôležitá je pravidelnosť a výdrž, nie dĺžka času stráveného v komôrke.

CIEĽ

Tretím princípom je cieľ, resp. motivácia, prečo to robíte. Pán Ježiš povedal:

„A to je ten večný život, aby znali teba, toho jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“  (Ján, 17:3)

Naším cieľom by malo byť čo najviac poznať Boha Otca, Syna i Ducha Svätého. Ak Boha nepoznáme, nemáme k nemu dôveru, nedokážeme ho ani milovať.

Ja som v komôrke každý deň spoznával Boží charakter. Aký je Boh? Ako sa správa v rozličných situáciách? Čo sa mu páči a čo nenávidí? Čo so mnou zamýšľa? Ak nespoznáte Boha osobne, tak Boh je pre vás neznáma bytosť. Ak Boha poznáte iba cez slová niekoho, kto vám o ňom hovoril, Boh sa stane pre vás niečím formálnym. Potrebujete osobne počuť, kým je pre vás Boh a kým ste pre neho vy.

Až keď k vám osobne začne hovoriť Boh o svojej spravodlivosti, o svojej láske, nebude pre vás niečím formálnym, nejaká neznáma sila, niekto, kto je veľmi ďaleko a je nedostupný. Zistíte, že je to živý, mocný Boh, váš nebeský Otec, ktorý vám začne otvárať svoje srdce. Boh nás stvoril preto, aby s nami mohol komunikovať, on túži po tom, aby jeho láska k svojim deťom bola opätovaná. Garantujem vám, že keď začnete mať vzťah s Bohom, tak on vás nenechá nezmeneného.

Ak mi niekto hovorí, že má vzťah s Bohom, ale vidím, že jeho charakter sa nemení, tak mu neverím. Lebo ak máte vzťah so živým Bohom, spoznávate živého Boha a postupne vám Boh začne otvárať svoje srdce. Písmo hovorí: „Priblížte sa Bohu, a priblíži sa vám.“ (Jakub, 4:8). Boh nie je klamár. Ak to takto povedal, tak to tak aj bude. Ak vy urobíte jeden krok k Bohu, tak on ich urobí k vám desať.

Ak Boh uvidí, že vy to vo svojom srdci myslíte vážne so vzťahom k nemu, že začínate plniť jeho vôľu a odpúšťate ľuďom, Boh vám začne odpúšťať, pomôže vám čistiť vaše srdce. Boh pozerá na motív vášho srdca, skúma váš cieľ.  Zisťuje, kvôli čomu chcete chodiť do komôrky. Je to len preto, aby ste  mohli niekomu povedať, že aj vy máte komôrku? Motívom by bola pýcha, hľadanie vlastnej slávy – v tomto prípade neočakávajte, že Boh pristane na vašu hru. Boh neznáša pýchu, iba ak budete chcieť úprimne poznať Boha, aby ste ho mohli viac milovať, vtedy sa dá spoznať.

Ja osobne si to pripomínam každé ráno, keď odchádzam do komôrky. Vo svojom srdci hovorím: „Otecko, som tu na to, aby som ťa viacej spoznal. Som tu teraz preto, aby som počul slová tvojho Ducha Božieho. Čo máš pre mňa dnes? Čomu ma chceš dnes vyučiť? Čo mi chceš dnes zjaviť o sebe? Aký máš so mnou plán na dnešný deň? Čo mi chceš povedať o mojich pádoch o mojich hriechoch a zlyhaniach?“

Boh stvoril človeka cieľavedomého, pretože aj Boh sám je cieľavedomý, má svoj cieľ. Ak je vaším cieľom chodenia do komôrky to, aby sa zmenil váš charakter, nie je to dobrý cieľ. Zmena charakteru je ovocím toho, že ste si zvolili cieľ spoznať Boha.

Niektorí si povedia: Tento človek má vzťah s Bohom. Dotkne sa ľudí a tí sú uzdravení. Aj ja si idem budovať vzťah v komôrke, aby som mohol uzdravovať ľudí. Budem mať slovo proroctva, múdrosti, jazyky, výklady jazykov, výklady snov a videní...

Ak by toto bola vaša motivácia, tak je to celé zle. Vaša motivácia musí byť čistá. Prvoradá motivácia musí byť, aby ste vy spoznali Boha osobne. Prichádzame do komôrky preto, aby sme spoznali Boha ako osobu, ako milovanú bytosť. Do komôrky máme chodiť kvôli Bohu, nie kvôli sebe samému. To by bolo sebectvo.

Ak začne k vám hovoriť Boh, začnete byť ako Mojžiš, ktorý povedal: Bože, chcem ťa vidieť. Pamätám si ako Duch Svätý raz ku mne prišiel. Nevidel som ho fyzicky, ale ako keby som vošiel do vody. Pýtam sa, Duchu Svätý, si to ty? Si tu? Áno hovorí, a začal so mnou tak komunikovať ako človek. Nie fyzicky, ale v srdci ku mne hovoril veľmi mocne. Bolo to niečo, čo vás zapáli, aj keď nevidíte konkrétnu tvár.

Boh chce, aby sme ho spoznávali, a to je možné prostredníctvom vzájomnej komunikácie v komôrke. Nebuďte frustrovaní, ak by k vám Boh hneď zo začiatku nehovoril. Treba byť trpezlivý.

DOBA DŇA

Ďalším princípom je čas, kedy sa počas dňa modlíme. Niekto sa rád modlí večer. Ja nemám nič proti tomu, ale väčšinou nám Biblia ukazuje, že máme mať komôrku ráno. Vtedy by mal byť človek oddýchnutý, čerstvý. Ak sa vám ešte drieme, treba s tým  trochu bojovať. Môžeme sa modliť aj počas celých 24 hodín, ale mali by sme mať vyčlenený špeciálny čas, ktorý trávime iba s Bohom.

V Biblii v knihe Kazateľ je napísané, že všetko má svoj čas. A v našom dni je čas aj na modlitbu. Kráľ Dávid vstával ráno pri svitaní, aby sa modlil. Ježiš sa chodieval modliť skoro ráno, alebo aj večer po rozpustení zástupov. Vieme, že Ježiš bol stále vedený Duchom Božím a napriek tomu mával špeciálny čas, kedy sa chodil modliť osamote bez učeníkov.

Mám jedného priateľa, ktorý má svoju komôrku večer dve hodiny a vtedy, keď mu aj ja telefonujem, nie je možné, aby ma s ním spojili. To by musela byť naozaj veľmi závažná situácia, aby prerušil svoj čas s Bohom. Ráno má iba 15 až 20 minútovú komôrku, kde si obnoví to, o čom komunikoval s Bohom večer.

Daniel sa modlil až trikrát denne „...kľakol na svoje kolená a modlil sa a chváliac ďakoval pred svojím Bohom...“ (Daniel, 6:10). Samozrejme, že časom sa môžete dostať až do takého štádia, že budete mať komôrku skoro stále – či bdiete, alebo spíte, váš duch bude stále v dialógu s Bohom.

Stanovenie si pravidelného času je vhodné aj pre naše telo. Zvykne si ráno vstávať do komôrky. No pamätajte, že zo začiatku bude najväčší boj práve s vaším telom. Nebude problém s vaším srdcom, ale telo bude chcieť spať, jesť, čokoľvek. Naša duša niečo cíti, niečo dôležité bude chcieť riešiť a podobne.

Z uvedeného dôvodu neodporúčam mávať pravidelnú komôrku v autobuse alebo v aute počas cesty do práce.  Naša pozornosť musí byť úplne koncentrovaná na nášho Pána. Nezabúdajme aj na bázeň voči Kráľovi všetkých kráľov, ktorého si počas komôrky uctievame, ktorému sa klaniame.

STRÁŽNIK

Piatym princípom je mať svojho strážnika. Dobrý strážnik nám pomáha byť disciplinovaným. Písmo hovorí, že „lepšie je dvom ako jednému,“ (Kazateľ, 4:9-12) a preto je dobré, keď sa dvaja navzájom podporujú v dodržiavaní komôrky. Najmä zo začiatku je dobré, aby si priatelia navzájom zatelefonovali.

Strážnik je dobrý aj na to, že mu môžeme úprimne povedať, že napríklad už týždeň mám problém, lebo ráno zaspávam v komôrke. Pamätám si, keď som mal takéto obdobie, tak ma trikrát do hodiny prezváňali. Súčasťou tohto princípu je aj podriadenosť a pokora. Znamená to, že sa podriaďujete niekomu, dávate mu právo kontrolovať vás a priznáte mu svoje slabosti.

Pamätáte sa na Mojžiša? Jozua dolu s vojskom bojoval proti nepriateľovi a Mojžiš stál hore so zdvihnutými rukami a modlil sa. Pokiaľ mal Mojžiš ruky hore, Jozua dole vyhrával, ale keď už nevládal ruky držať hore, začal Jozua prehrávať. (Pozri 2. Mojžišova, 17:8-12). Samozrejme, že každý máme svoje fyzické limity, ale bol vedľa neho Húr s Áronom. Opreli Mojžiša o kameň a pomáhali mu držať ruky hore. Preto je potrebné, aby aj nám niekto pomohol „držať ruky hore“, keď sa modlíme v komôrke.

Ježiš tiež potreboval svojich učeníkov, aby vykonal to, na čo bol poslaný. Dlho sa modlil a vedel, koho má povolať. Boli to jeho najbližší učeníci, ktorí mu priniesli dve ryby a päť chlebov, aby mohol urobiť zázrak. Učeníci dali k dispozícii svoju loď, z ktorej Ježiš mohol kázať. Takýchto príkladov by sme našli viac.

Mám svojich priateľov, ale iba niektorí sú moji strážnici.  Hlavný rozdiel je v tom, že strážnikovi môžem po duchovnej stránke úplne dôverovať a povedať mu, čo prežívam v komôrke, aké mám sny, videnia, zjavenia, ale aj útoky od satana.

Strážnik ma môže korigovať, či som dobre porozumel niektorým veciam, či to nie je nejaký blud,  či si niečo nevymýšľam. Strážnikom nemusí byť pastor zboru, to by ani nestíhal. Je dobré, aby to bol niekto vám blízky. Strážnik nemusí byť hneď podľa vášho názoru tej „najvyššej kvality“, pretože si budete navzájom pomáhať. Ak to budete myslieť s budovaním vzťahu s Bohom vážne, Duch Svätý vám veľmi rád pomôže.

Rady na záver

Ak máte problém mať svoje ranné stíšenie pred Bohom – svoju komôrku – modlite sa: „Pane, ty vidíš túto moju situáciu. Túžim mať s tebou dôverný vzťah, počuť tvoj hlas. Pomôž mi, prosím, nauč ma mať dobrú komôrku. Túžim rozumieť tomu, čo mi v tom bráni. Povedz mi, prosím, do akých tvojich skutkov ma dnes voláš.“