Bolo to v nedeľu poobede na Železnej studienke v Bratislave. Sedel som v altánku neďaleko grilu vedľa 76-ročnej ženy. Volala sa Marija a bola z východnej časti Ukrajiny, ktorá sa stala terčom ruských rakiet. Ich bytový dom bol v dôsledku silného výbuchu veľmi poškodený. Marija bola zasypaná v troskách.

Zacítil ju záchranársky pes a až po šiestich hodinách sa k nej dostali záchranári. Marija nevidela, lebo mala plné oči prachu a piesku. Na pravé ucho nepočula vôbec a na ľavé slabo. Zrak jej zachránila neznáma záchranárka. Nemala vodu, a tak jej jazykom vylízala prach z očí. 

Po zotavení z ostatných poranení ju syn dostal do Nemecka, kde sa jej špičkoví odborníci snažili vrátiť poškodený sluch. Neúspešne, vraj sa musí zmieriť s tým, že na pravé ucho už nebude nikdy počuť. 

Bohu vďaka, že vnútorným sluchom začula a prijala pozvanie na kázanie Božieho slova, po ktorom nasledovali svedectvá o uzdravení a modlitby za uzdravenie.

Boží služobník, ktorý má s Bohom dlhoročný osobný vzťah, sa modlil za jej sluch a pomazal jej uši olejom. Potom sa od nej trochu vzdialil a v ruštine (či v ukrajinčine, to neviem) jej niečo šepkal. Pozeral som sa na Mariju celkom zblízka. Zrazu som videl jej tvár plnú prekvapenia, dojatia, šťastia. Radostne v jej rodnom jazyku volala: „Ja počujem. Ja počujem!!!“ Tešili sme sa s ňou a zároveň sme s bázňou ďakovali Bohu za zázrak, ktorý sme mali možnosť vidieť. 

Spomenul som si na slová z Biblie, kde sa hovorí: „A my sme jeho svedkami v tých veciach i Svätý Duch, ktorého dal Boh tým, ktorí ho poslúchajú.“ (Skutky 5:32)

Áno, aj ja som bol svedkom toho, ako bola Marija mocou Ducha Svätého zázračne uzdravená z hluchoty pravého ucha a poškodeného ľavého ucha.

Boh sa nezmenil. Uzdravuje, vyslobodzuje, má riešenie do každej situácie. Nájde však u nás ochotu vo viere vykročiť k Nemu, ako to urobila Marija? Zistil som, že ona vykročila svojou vierou a Boh k nej vykročil so svojou mocou.